A zrazu je tu jeseň. Vonku to hrá farbami, v lese to vonia po hubách a doma nás láka deka a teplý čaj. Má dve tváre – farebnú, čo nás láka von, a tichú, zahmlenú, ktorá vyvoláva melancholickú náladu. A úprimne, neviem, ktorá z nich mi je bližšia. Atmosféra, ktorá dýcha jemnosťou Obdobie jesene má zvláštny dar, dokáže totiž zmeniť naše tempo. Ráno sa zobúdza pomalšie, vzduch je ťažší, svetlo mäkšie. Po horúcich mesiacoch prichádza čas, keď si môžem vydýchnuť. Sychravé dni a skoré večery podnecujú návrat k obyčajným veciam. V štrikovanom svetri, ktorý má už trochu vyťahané rukávy, pijeme horúci čaj a sadáme si k obľúbenému filmu. Vlastne aj…